Experiment v antropológii

Kapitola Vladimíra Bahnu Experiment v antropológii vysvetľuje základy experimentálneho výskumu a možné prínosy ich využitia v antropológii a príbuzných disciplínach. Hoci experiment patrí k základným nástrojom vedeckej metódy, v antropológii bol a stále je využívaný len okrajovo. V posledných desiatich rokov však dochádza k čoraz častejšiemu využívaniu experimentov aj v antropológii. Deje sa tak predovšetkým v oblastiach interdisciplinárneho prekrývaniu sa s psychológiou, kognitívnou vedou, humánnou ekológiou či experimentálnou ekonómiou – teda s disciplínami, ktoré majú experiment v štandardnej výbave. Hoci je experimentálny výskum postavený na deduktívnom prístupe a testovaní hypotéz, súčasná snaha o jeho využitie v sociálnych a humanitných disciplínach nie je o metodologickej konfrontácii a súperení kvantitatívnych a naturalistických prístupov a intepretatívnych a kvalitatívnych disciplín, ale naopak, o vzájomnej integrácii interpretatívnych, exploratívnych a explanatívnych prístupov, kvalitatívnych a kvantitatívnych metód. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto prepojenia je pochopenie nedostatkov a obmedzení v jednotlivých prístupoch a nutnosti použitia interdisciplinárnej integrácie pri ich odstraňovaní. Kapitola je venovaná antropológom, etnológom a iným sociálnym vedcom, ktorí nemajú doposiaľ širšie skúsenosti s experimentami. Je preto do veľkej miery koncipovaná aj ako úvod do logiky experimentálneho výskumu a prehľad základných možností, ktoré tento druh výskumu prináša. Kapitola uvádza základné princípy experimentálneho dizajnu a objasňuje a ch využitie v antropológii.