Qua arte argentum ab auro separatur? Odlučovanie striebra od zlata v dizertácii Štefana Čibu De montibus Hungariae (Trnava, 1714)

V roku 1714 vydala trnavská univerzitná tlačiareň pri príležitosti slávnostnej promócie magistrov filozofie a slobodných umení dielo s názvom Dissertatio historico-physica de montibus Hungariae, čiže Historicko-prírodovedná rozprava o horách Uhorska. Spis tvorí šestnásť kapitol, v prvých šiestich sa autor zaoberá postupne „horami“, v ktorých sa ťaží zlato, striebro, meď, železo, ortuť a olovo, potom venuje ďalších šesť kapitol rôznym minerálom, horninám, drahým či určitým spôsobom špecifickým kameňom uhorských hôr, ako napr. lapis lazuli, masikot, magnet, soľ či mramor. V trinástej kapitole sa jeho pozornosť obracia k jaskyniam uhorských hôr, v štrnástej uvádza hory a vrchy, v ktorých sa rodí vinič, v pätnástej prináša výklad o ojedinelých druhoch živočíchov, ktoré žijú v horách Uhorska, a rozpravu uzatvára šestnástou kapitolou o najvyšších karpatských (teda tatranských) štítoch. V príspevku sa zameriame na pomerne špecializovaný výklad o odlučovaní striebra od zlata, ktorý sa nachádza v kapitole "o striebronosných horách", resp. o strieborných baniach.