PRACH ALEBO POPOL: KREMÁCIA V ŽIDOVSKEJ KOMUNITE NA SLOVENSKU Z POHĽADU ETNOLÓGIE

Tradičný judaizmus akceptuje výlučne pochovanie pozostatkov do zeme a zásadne odmieta kremáciu. Napriek tomu v posledných desaťročiach desaťročiach príslušníci židovskej komunity stále častejšie uprednostňujú pohreb v krematóriu. V poslednom desaťročí spopolnenie predstavuje dokonca väčšinovú formu pohrebu. Peter Salner na základe dlhodobých archívnych a etnologických výskumov analyzuje príčiny a následky rozšírenia tohto v minulosti religiózne zakazovaného a prakticky neznámeho trendu. Autor konštatuje, že vo väčšine prípadov kremácia nie je znakom úsilia zatajiť či odmietnuť židovskú identitu. Tento spôsob pohrebu interpretuje ako výsledok zmeny hodnôt po holokauste a v období komunistickej moci. Ako jeden z dôkazov uvádza želanie príslušníkov komunity, aby mohli urny svojich blízkach ukladať na židovskej pôde. Výsledkom tohto úsilia je skutočnosť, že vedenie Židovskej náboženskej obce po dlhých diskusiách v roku 2007 schválilo vybudovanie kolumbária v areáli neologického cintorína v Bratislave. Na základe zistených poznatkov autor dospel k záveru, že rozšírenie kremácie predstavuje formu postholokaustovej nenáboženskej židovskej identity.