Obchod pod vplyvom cla

● Viac trhového prístupu v medzinárodnom obchode EÚ - EÚ, ktorá je tradične lídrom v globálnom obchode, sa nachádza v kritickom bode. Predpokladá sa, že jej podiel na svetovom HDP do roku 2050 výrazne klesne (pwc, 2017). To si vyžiada prechod na konkurencieschopnejšie, trhovo orientované stratégie, aby si EÚ zachovala globálny význam. - Napriek rétorike o deglobalizácii, zostávajú obchodné toky silné. To potvrdzuje, že namiesto toho, aby sa EÚ sústredila na sebestačnosť, musí prijať obchodný prístup, ktorý využíva diverzifikované dodávateľské reťazce. - Na zvýšenie odolnosti by politiky EÚ mali uprednostniť flexibilitu trhu pred rigidnými regulačnými rámcami a znížiť náklady na dodržiavanie regulácií, ktoré bránia konkurencieschopnosti, najmä pre malé a stredné podniky (MSP). - EÚ by sa vo vzťahu k USA mala snažiť o maximálne pro-obchodný prístup a znížiť priemerné clá na dovoz z USA minimálne na úroveň ciel, ktoré dosiaľ uvaľuje USA na dovoz z EÚ. Cieľom tejto politiky by malo byť vyhnúť sa obchodnej vojne, ktorá by mala výrazne horší dopad na ekonomiku EU, ako prípadná dočasná colná nerovnováha naklonená v prospech USA. ● Budovanie technologickej suverenity musí byť v súlade s trhovou realitou - Snaha EÚ o technologickú suverenitu má za cieľ znížiť jej závislosť od neeurópskych poskytovateľov a zabezpečiť digitálnu infraštruktúru. To však predstavuje výzvu pri hľadaní rovnováhy medzi prioritami národnej bezpečnosti, prínosmi otvoreného trhu a medzinárodnými obchodnými normami. - Kľúčové predpisy, ako napríklad všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR), zákon o digitálnych trhoch (DMA) a zákon o digitálnych službách (DSA), spôsobujú podnikom, najmä malým a stredným podnikom, značné náklady na dodržiavanie predpisov, čo môže znížiť konkurencieschopnosť EÚ a vytvoriť nepriame obchodné prekážky. ● Odstraňovanie prekážok obchodu v EÚ - Priemerné skóre EÚ-27 v ukazovateľoch obchodu – podľa globálneho indexu ekonomickej slobody - zostáva najvyššie v porovnaní s inými dôležitými skupinami, ako sú krajiny BRICS a krajiny OECD, ktoré nie sú členmi EÚ. Priemerné skóre EÚ-27 v oblasti ciel a regulačných prekážok obchodu sa však od roku 2000 znížilo (Gwartney et al. 2024), čo poukazuje na potrebu odstrániť prekážky pre podpis nových dohôd o voľnom obchode (FTA). - Procesy EÚ týkajúce sa rokovaní o dohodách o voľnom obchode a ich ratifikácie sú zložité z dôvodu potreby schválenia národnými parlamentmi, ktoré sa môžu oneskoriť alebo čeliť odporu vyvolanému obavami o bezpečnosť pracovných miest, environmentálne normy a protekcionistické záujmy. Úsilie o rozšírenie siete dohôd o voľnom obchode EÚ čelí politického odporu v členských štátoch a protekcionistickým tendenciám. Špecificky v oblasti poľnohospodárstva, kde stratégia EÚ „z farmy na vidličku“ a spoločná poľnohospodárska politika (SPP) vyvolávajú vysoké náklady na dodržiavanie predpisov, čo má vplyv na konkurencieschopnosť poľnohospodárskych výrobkov EÚ. - Program EÚ v oblasti liberalizácie obchodu čoraz viac brzdia vnútorné rozpory a vonkajšie geopolitické napätie, najmä s Čínou a USA. To viedlo k nevyužitiu príležitostí na zabezpečenie strategických hospodárskych partnerstiev, ktoré by mohli zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ. Politické odporúčania zahŕňajú využitie Európskeho súdneho dvora na prekonanie veta členských štátov, formalizáciu dočasných obchodných opatrení (ako napríklad s Ukrajinou) do trvalých dohôd a aktívnejšie zapojenie potenciálnych partnerov do dohôd o voľnom obchode s cieľom zabezpečiť dlhodobé hospodárske výhody pre EÚ.